Nuž, ako sa do hory volá: „nešťastie nechodí len po horách, dolinách, ale niekedy aj všade tam, kde je mysliaci tvor“. No, a keď sa unaví i na mňa si občas sadne. A tak si teda sadlo. Až tak, že som si zlomila krídlo. Keby som to vedela, aj mi slza ukvapne. Ale neviem a ani v odbornom časopise Krá a krá krá, to nepísali (že ako na to), nie že by som vedela čítať, či že by taký časopis vôbec existoval. Nooo, a tak ma tu dali dokopy, i trápne mi je to písať, ako ma uspali, vyšetrovali (miestny holub vravel, že mi dali i čip cez kloaku do mozgu), ale myslím, že si vymýšľa. A teraz tu sedím a mám sa rada, čakám na nejakého kamaráta. Vidíte to, aj do spevu mi je. Takže držte palce, podporte ich, nech zachránia i budúcu stredu voľajaký život a dobrú chuť, či ako sa to u ľudí vraví na rozlúčku.
A zajtra idem na kontrolu, tak snaď to dobre dopadne držte palce.
